je klasicistickou stavbou, postavenou v rokoch 1828 - 1837 na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. storočí. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz z Trnavy. Stavba je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutým kupolou. Loď je zaklenutá pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi, ktoré dosahujú na vtiahnuté pilastre s rímsovými hlavicami. Priečelie so vstupným portálom má štyri oblé stĺpy, na ktorých spočíva tympanon. Veža kostola je situovaná na strednú os priečelia a je zakončená strechou v tvare prilby. Na severnej strane je pristavená sakristia. Dva pôvodné bočné oltáre, klasicistické, z čias stavby kostola. majú portikové oltárne usporiadanie. Uprostred portikálnej oltárnej architektúry sú obrazy Zvestovania Panny Márie a sv. Jozefa z konca 19. storočia.

bola zhotovená v 30-tych rokoch 19. storočia. Krstiteľnica je z červeného mramoru, s oblou kupou, zdobenou listovcom, na drevenom vrchnáku je plastická skupina Krst Krista.

pochádza z roku 1895. Bol postavený na pamiatku mimoriadnej udalosti v roku 1886, keď do veže miestneho kostola udrel guľový blesk, kostol však väčšie škody neutrpel. Z vďaky za uchránenie kostola postavili obyvatelia mestečka súsošie Sv. Trojice, ktoré je dielom miestneho majstra J. Mudrého. Sochu vyhotovil bratislavský sochársky majster Ruppelmayer. Na mohutnom barokovom podstavci v nároží sú sochy svätcov: sv. Štefana, sv. Imricha, sv. Alžbety a sv. Margity. V popredí je socha Panny Márie a na trojmetrovom pilieri ukončenom korintskou hlavicou je plastika Najsvätejšej Trojice. Keď v r. 1974 bolo súsošie autohaváriou zničené, o jeho obnovu sa v r. 1992 zaslúžili Imrich Szabó a Juraj Szatmár. V súčasnosti sa súsošie obnovuje, fotky z rekonštrukcie nájdete tu.

bola vyhotovená v r. 1792 neznámym ľudovým umelcom. V súčasnosti je nahradená kópiou, pôvodná socha je v depozitári archívu. Za svätca bol vyhlásený v r. 1729 ako mučeník spovedného tajomstva. Na svätožiare nad hlavou je umiestnených päť hviezdičiek vo venci, naznačujúcich päť hlások slova TACUI, t.j. mlčanie. Je ochrancom mostov, lodníkov a cestujúcich.

pochádza pravdepodobne zo začiatku 19. storočia. Jej autorom je neznámy ľudový umelec. Originál sochy je uložený v depozitári archívu. Zobrazuje sv. Floriána ako hasí horiaci dom. Je patrónom hasičov a ochrancom proti ohňu, suchu a povodniam.

bola postavená v roku 1844 zo Základiny, založenou Jozefom Feketeom a jeho manželkou Annou r. Pinkovou. Autor sochy je neznámy. Sv. Vendelín - ochranca pastierov je zobrazený v pastierskom odeve, na hlave má klobúk a ruky má zopäté k modlitbe. Pôvodne mal v ruke pravdepodobne pastiersku palicu, pri jeho nohách je zobrazený baranček a teliatko.

pochádza z prvej polovice 19. storočia (1808). Autora sochy nepoznáme. Zobrazuje sv. Juraja bojujúceho s drakom. Socha je umiestnená na toskánskom stĺpe kompozitného typu. Spodnú časť tvorí sokel, na ktorom je umiestnený značne poškodený nápis. Socha bola v roku 2008 zreštaurovaná. Sv. Juraj je patrónom rytierov, ale aj remesiel, patrí taktiež medzi 14 pomocníkov v núdzi.

je umiestnená v parku okolo kostola sv. Margity Antiochijskej. Bola postavená na pamiatku zjavenia Panny Márie v Lurdoch.

Kríž pred lurdskou jaskyňou pochádza z roku 1724. Vyhotovil ho I. Peter. Jeho presná kópia je v cintoríne.

je postavená na konci ulice v malom parku. Postavili ju združené cechy – stolári, tesári a murári v prvej polovici 19.storočia. Každý rok na prvého mája sa v kaplnke konajú bohoslužby. Vedľa kaplnky sa nachádza kríž z čierneho mramoru, postavený v r. 1953.